Časopis Kultúra priniesol recenziu románu Jozefa Repka Prebúdzanie obra, ktorý vyšiel v Spolku svätého Vojtecha ako členská publikácia na rok 2016. 

Recenziu Martiny Grochálovej na knihu sardínskej autorky Michely Murgiovej Stretnutie uverejnili Katolícke noviny č. 35/2015. 

Recenziu Zuzany Hallovej na knihu Lea Maasburga Matka Tereza. Neobyčajné príbehy uverejnili   Katolícke noviny č. 29/2015. 

Recenziu Zuzany Hallovej na knihu Klausa Hemmerleho Tvoje srdce na Božom uchu uverejnili Katolícke noviny č. 20/2015. 

Recenziu Jána Blažovského na knihu Elisabetty Piquéovej František: život a revolúcia uverejnil portál medziknihami.sk.

  Recenziu Ivana Šulíka uverejnil časopis Vox 7/15. 

Tajomný a bohatý život svätého Františka z Assisi

Osobnosť a tvorba anglického spisovateľa, novinára a všestranného učenca Gilberta Keitha Chestertona  (1874 - 1936) bola plná paradoxov, protirečení, hier, filozofie a teológie. Okrem významného príspevku k detektívnemu žánru v podobe príhod otca Browna, sa Chesterton preslávil ako nekompromisný obhajca katolicizmu. Nejde však v žiadnom prípade o útočnosť alebo fanatizmus, ale o verejný prejav obdivu k veľkoleposti kresťanskej kultúry a celkového prístupu k životu. Jeho príspevkom k tejto forme vyjadrenia uznania prínosu kresťanstva k rozvoju západného sveta je aj práve vydaná nezvyčajná biografia svätého Františka z Assisi.

Kniha nie je životopisom v pravom slova zmysle. Ide skôr o Chestertonov nekonvenčný pohľad na veľkolepého svätca, pričom priestor využíva aj na opis vlastného videnia súčasného sveta v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Nekonvenčnosť životopisu spočíva aj v porušení pravidiel tohto žánru: Chesterton nepristupuje k udalostiam chronologicky. Predmetom jeho záujmu sú skôr témy a metafora života ako divadla, kde na scénu vstupujú smutnosmiešni ľudia, velikáni aj obyčajný človek. Metafora divadla si potom, prirodzene, vyžaduje aj istú mieru pátosu. Prostredníctvom neho však môžeme vnímať svätého Františka ako živú bytosť, ktorá okrem nepochybných úspechov musela znášať aj bolesť, porážky a neúspechy.

Svätý František (1181 alebo 1182 – 1226) pokrstený ako Giovanni Bernardone, nazývaný svojím otcom Francesco, sa narodil do čias križiackych výprav a španielskej inkvizície. Rozporuplnosť čias sa musela prejaviť  v protikladoch veľkých osobností žijúcich a uvažujúcich o svojej dobe. Bez znalosti dejín a celospoločenských pohybov nie je možné spoznať hlbší zmysel skutkov a myslenia významných osobností. Práve z tohto dôvodu si Chesterton klade za povinnosť uviesť čitateľov do širšieho kontextu.  

Životy svätých charakterizujú všelijaké príbehy, reálne aj vymyslené, legendy o skutočných aj bájnych skutkoch. Dodávajú im z časti mýtický rozmer hrdinov alebo podporujú obdiv k nadľudským činom, akých obyčajní ľudia nie sú schopní. „Svätý František je osobnosťou, o ktorej kolujú nielen milé a nežné historky, ale aj on sám je súhrnom dramatických výzev celému svetu do budúcnosti.“ Činy svätcov mimoriadnej kvality majú aj symbolický rozmer: pre nich samých ide o iniciáciu do večného života kresťanských postáv, na ktoré sa nikdy nezabudne, symbolika sa však prejavuje hlavne pre každodenný život ako vzor konania namierený buď voči sebe samému alebo správania voči svojmu okoliu.

Pôsobenie svätých sprevádzajú počas ich života alebo po smrti zázraky. V prípade svätého Františka z Assisi ide napríklad aj o prvý zaznamenaný prípad stigiem. Vnímaniu zázrakov venuje Chesterton samostatný priestor a tento jav využíva na spochybnenie skeptikov, ktorých obviňuje, že si z histórie vyberajú iba to, čo uznajú za vhodné a logické a ostatné, im nepochopiteľné, udalosti spochybňujú alebo sa im otvorene posmievajú. Na druhej strane história františkánov bola dosť živá a, keďže niektorých z nich obviňovali z fanatizmu a z vytvárania nového náboženstva, považoval Chesterton za potrebné v knihe uviesť aj kapitolu Odkaz svätého Františka, akési zhrnutie a interpretáciu sporov vo vnútri františkánskeho rádu aj smerom navonok, hlavne voči pápežovi.

Aj v tejto knihe sa stretneme s povestným Chestertonovým humorom a sarkazmom. Nevyhli sa mu historici, skeptici a ani novinári. Kritizuje žurnalistov za manipuláciu historickými faktami, vytrhnutie udalostí z kontextu, za povrchnosť pri vysvetľovaní. „Oni neuvádzajú skutočnosti zo života človeka skôr, kým nie je uverejnená správa o smrti určitej historickej osobnosti. Pritom vo veľkej miere využívajú fantáziu a intuíciu.“ Zaujímavé pre súčasného čitateľa potom vyznie porovnanie práce novinára v dvadsiatych rokoch minulého storočia a toho dnešného. Obvinenia sú pozoruhodne podobné.

Schopnosť ponúknuť svetu veľkú víziu sprevádza schopnosť strhnúť k vykonaniu tejto vízie ďalších ľudí. Tak to bolo aj u sv. Františka, musíme si ale uvedomiť, že sa rozhodol žiť v absolútnej chudobe. Jedlo aj oblečenie rozdával medzi chudobných, chorých a malomocných. Chesterton opisuje sv. Františka vznešene, prísne vyberá slová, nepotrebuje rozsiahlu plochu, v precíznosti a presnosti mu stačí stručnosť, namiesto do šírky prázdnych súvetí ide do hĺbky významu. Je to skutočný aristokrat literatúry.

JÁN BLAŽOVSKÝ, INFORUM