Staňte sa aj vy členom Spolku sv. Vojtecha
Spolok svätého Vojtecha má dnes 68 201 členov vo všetkých kútoch Slovenska i v zahraničí. Členstvo prináša viaceré výhody a bonusy, pozvite svojich blízkych, aby sa stali členmi Spolku svätého Vojtecha alebo im členstvo darujte.
História členskej základne Spolku svätého Vojtecha
Dnes v čase vzájomnej masovej komunikácie prostredníctvom médií a sociálnych sietí si zrod členskej základne spolku v 19. storočí možno ťažko predstaviť. Bolo za ním zanietenie, čulý, vrelý a osobný kontakt medzi ľuďmi, príklad dobrého života jednotlivca, ktorý oslovoval ostatných, myšlienka vzájomnosti a spolupatričnosti. Tieto umožnili rozširovať hovoreným i tlačeným slovom o vzniku a fungovaní Spolku svätého Vojtecha. K rozširovateľom myšlienok spolku patrili v začiatkoch najmä kňazi a drobní roľníci. Často ostali len známi Bohu. Význam jednotlivca je mimoriadny a dôležitý pre spolok aj v súčasnosti.
Spolok svätého Vojtecha si už od svojho vzniku v roku 1870 zakladal na svojom členstve, bez ktorého by nevedel fungovať. Vytvoriť a rozširovať sieť priaznivcov a členov spolku bola pre spolok zásadná. Bývalý správca spolku J. Pöstényi píše: „Spolok sa utvoril preto, aby slovenská kniha prešla každou dedinou slovenskou a zakotvila i v najchudobnejších vrstvách národa.“
Organizácia členstva
Stanovy z roku 1870 upravovali spôsob, ako sa stať jeho členom. Členstvo bolo dvojaké – zakladajúce alebo riadne. Zakladajúci člen uhradil naraz 100 zlatých, riadny člen 10 zlatých. Tento poplatok nemusel byť uhradený naraz, ale mohol sa platiť aj v splátkach rozdelených na 10 rokov. Členom Spolku svätého Vojtecha sa mohli stať súkromné osoby, ale aj právnické osoby (obce, školy, organizácie, spolky). Stanovy rovnako poznali aj čestné členstvo, ktoré schvaľoval spolkový výbor.
Po roku 1918 a obnove spolkového členstva sa zaviedol ročný členský príspevok. Koncom 20. rokov 20. storočia bol päť korún. Zo získaných členských poplatkov bola zriadená členská základina. Bez nej a úrokov z nej plynúcich by spolok nemohol financovať vydávanie svojich kníh. Členom potom každoročne patrili podielové knihy a kalendár Pútnik svätovojtešský.
Členovia spolku boli organizovaní podľa cirkevných žúp (biskupstiev a vikariátov). Vo svojich začiatkoch bolo najviac členov z Trnavského vikariátu. Členovia spolku sa po roku 1918 triedili podľa diecéz a biskupstva. Každé biskupstvo malo svojho tzv. hlavného jednateľa a každý dekanát mal okresného jednateľa. Dušou členskej základne však boli miestni jednatelia (dnes vedúci miestnych skupín), ktorí spolok zastupovali navonok v rámci obce, farnosti.
Podpora a propagácia členstva
Spolok mal po roku 1918 významnú podporu Cirkvi, ktorej biskupi vyzývali duchovenstvo, aby podporovalo členskú agendu spolku. Už v 20. rokoch 20. storočia bolo bežné, že sa tlačili propagačné letáky, ktoré informovali o význame a činnosti spolku. Spolok sa v medzivojnovom období propagoval v tlači, rozhlase, prostredníctvom svojich kultúrnych aktivít (výstavy, prednášky). Keďže vydával učebnice so spolkom sa deti stretávali už v školských laviciach.
Agitačný list k vstupu do Spolku svätého Vojtecha
Úcta voči členom
Členskú základňu si čelní predstavitelia spolku vážili natoľko, že pri príležitosti 60. výročia spolku v roku 1930 v publikácii Dejiny Spolku sv. Vojtecha (podielová kniha č. 156) uverejnili všetkých členov spolku k 1. júlu 1929. Predstavitelia spolku požiadali jednateľov formou listu o zaslanie menoslovu členov, fotografie jednateľa, prípadne fotografie obce s kostolom. Zároveň sa v liste uvádza: „Ak sú Vám známe nejaké dejiny, ako sa Spolok u Vás, alebo na okolí založil, ráčte nám ich napísať.“ Spomenuté materiály mali byť zaslané najneskôr do 1. februára 1929. Vďaka tomu sa zachovali cenné archívne pramene k dejinám spolku a formovaniu sa členstva.
Inšpiráciou pre túto akciu bola pravdepodobne výzva k verejnosti, ktorú adresoval ľuďom K. A. Medvecký. Prostredníctvom hromadného listu v roku 1927 oslovoval ľudí, aby mu zaslali akúkoľvek spomienku k prevratovým udalostiam na jeseň roku 1918. Zozbieraného materiálu bolo napokon toľko, že jeho dielo s názvom Slovenský prevrat malo až štyri diely.
Diplomy udelené riadnym členom Spolku svätého Vojtecha
Počiatky a dejiny jednateľstiev
Listy od jednateľov prišli do spolku z viacerých obcí. No napokon neboli do spomienkovej publikácie zahrnuté. Z východoslovenskej obce Veľaty písal jednateľ roľník Juraj Kolesár nasledovné: „Prví členovia sa dali zapísať už okolo r. 1905, ačkoľvek už aj predtým styky so spolkom, v kalendároch, časopisoch a poučných kníh, boly nadviazané a pomerne dosť čulé... Prví členovia Ján Németh, Ján Šanušin, Ján Kolesár, ktorí biedou a starosťou o živobytie sa vysťahovali za more, dali sa zapísať do spolku v Spoj. Štátoch. Ale podiely chodily ich rodinám k nám. Z týchto jedon Ján Šanušin bol odmenený čestným diplomom.“
Jednateľ z obce Lovenčík Jozef Kozák napísal k založeniu jednateľstva: „Bolo to minuleho roku ket sa dobre ňepametam okt. že naš milovani pan Ošveceni Biskup Jozef Čarsky Košicky Jako kebbi bol poslal obežniky na bliše fary kolo Košic, abi ľudze prišli Jednu ňedzelu po obedze do Košic na jednu nabožensku programnu reč. Nabožensku o tlači a Sp. sv. Vojteha a.t.d. tak že dosc šumni počet i obecneho ľudu tam došlo co na bľisko Košíc bivaju. Buľi tam pritomne i vaše Ctene Jednateľe Košicke. ... abi ľudze do Sp. sv. Vojtešchkeho stupeľi tak i nas požadal pan farar, abi sme ľudzi ktere maju voľu do Sp. sv. Vojtecha zapisaľi i za Jednatelok požadal. – Taki bol začátek – Ja pisatel tihto paru slov som už 62. roki stary, čo bi sa dalo... z Božu pomocu vikonac pre Sp. sv. Vojteha ta vikonam.“
Z jednateľstva v Holíči, ktoré malo v roku 1929 442 členov, prišiel list od kaplána Ferdinanda Mondoka k dejinám SSV v Holíči: „... v r. 1870 Holičania vedení rukou a srdcom svojho vtedajšieho veľkého národného buditeľa a horlivého kaplána Pavla Blahu (teraz už preláta – kanonika v Bratislave) poslúchli hlasu geniálneho zakladateľa Spolku Dr. Andreja Radlinského a hneď v r. 1870 vstúpilo za členov 54 Holičanov. ... v r. 1900 horlivosťou vtedajšieho kaplána Dr. H. Herolda dosiahli čísla 100. Od r. 1900 až do vypuknutia svetovej vojny vzrast členov rovnomerne stúpal; ... až prišiel rok 1914, ktorý bol veľmi bohatý pre Spolok, lebo vtedy horlivým pôsobením dp. kaplána Imricha Prochácku prihlásilo sa naraz 52 nových členov.“ Ferdinandovi Mondokovi sa podarilo behom roku 1928 získať až 290 nových členov.
Jednateľ František Mitošinka z obce Pobedim píše: „ Do roku 1912 boli dvaja jednatelia ale oby dvaja t. j. prvý i druhý boli nesvedomiti lebo im sverene peniaze neodovzdali spolku čo som i na svojej koži zkúsil, ked som ako 12 ročny stupil do spolku r. 1911. 10 kor. I ½ časť sa ztratila. Za Jed. Josefa Mitošinku vtedy dostupil počet členov 56. Od toho času členstvo slabo pribyvalo tak že ked som odobieral jednatelstvo roku 1924 od Jana Miklovič ktorý bol 12 rok. jednateľom bol stav člen. 64. Za mojho učinkovania t. j. za 4 roky zvyšilo sa členstvo na 164 zvlaštne toho roku sa ich prihlasilo do dnes 40 mosim pripomenuť že sa to docielilo pomocou dost. pana Dekana Michala Tareka ktorý sa o Spolok velmi zaujimaju.“
Zo Spiša z Beharoviec prišla od jednateľa Jána Škotka nasledovná správa: „.. prvi stupil do spolku roku 1900 Štefan Piskura abo 1901 to istotne neviem, v roku 1902 ja som čital v novinach vichodiacich v Pešti ... tam bolo vipisane ako može vstupit do Spolku sv. Vojtecha, a kelo treba platit členovské, nuš ja som členovské poslal, ale prisla jasen podielove knišky sme neobdržali, lebo sme nemali na blisko nas jednatela... otpisal tedajši pan Spravca Spolku Martin Kolar, že naše podiele su vo Velbachoh (dnes obec Bystrany)..., tak som musel ist 2 hodini peški pre naše podieli. ... rok na to sme dostali bliže naše kniški lebo sa utvorilo nove jednatelstva v Biacovciach (Bijacovce), tedajší pan kaplan Leopold Stano zbieral členov pod jeho Farnostu, a tak i nas tam Spolek pridal ku jeho jednatestvu. Potom nas pribulo o 2 členov, roku 1906 vstupil do Spolku Martin Bača. 1908 Pavel Kočiš tak uš nas bolo štiria, ked prišiel novi pan Farar do Biacovec veladostojni Pan Ján Vencko, ten rozširil spolok vo svojej farnosti... a tak odal jednatelstvo pre našu farnost Žehransku ... 12 alebo do 15 udov zdvoch obcí, ale ja som zbieral novich udov po jednim dvoch alebo kelo sami dalo, tak že dneska uz nas jest chvala Bohu 49 udov... nuz ale ket to bars taško ide jednemu svetskemu človekovi, lebo nejeden povje ti maš svoju pracu, tebe to nepatri, nus ale hoc jake taškosti som pritim zažil nato nedbam, len ket sami podarilo medi našimi občanmi Spolek rozširit,...“
František Stariček, jednateľ vo Veľkej Bytči, napísal o miestnom jednateľstve nasledovné: „... dátuje sa od roku 1885ho. Prvím jednateľom ból Dp. Demeter Ďurčanský, kaplan... Vtedy mal Spolok sv. Vojtecha šest členov. Po jeho odchode na Zákopči, prevzal jednateľstvo jeho nástupca, Dp. Pavel Ďurinik kaplan. Jednateľstvo toto viedól za 12 rokov, od roku 1887 – 1899. Za jeho učinkovánia neprihlásil sa ani jeden člen do Spolku... Štefan Biroš, ból jednateľom od roku 1899 – 1904. Vtedy patril ešte do bytčianskeho jednateľstva i Makov na kisuciach, odtial chodila jedna stará ženička do Bytče pre podiele, ktoré ona na bytčianskom jednateľstve prevzala, a členom svojim na Makove poroznášala. Že koľko tam mal Spolok členov, a jako sa ta ženička menovala, to mi Štefan Biroš uš nevie povedať. Za jeho jednatelstvi vstúpili tria členovia do Spolku sv. Vojtecha v roku 1903. Asíce Katolicky krúh, František Pritel, a František Stariček... Jozef Skotnický ml. bol jednateľom od roku 1904 – 1922... Od Jozefa Skotnicky ml. prevzal jednateľstvo František Stariček v roku 1922... získal ... od roku 1922 – 1927 25 nových členov, takže v roku 1927 čítalo jednateľstvo veľkobytčianské 57 členov. Počas SvätoVojtešského týždňa pomocou dp. jako dek farar Štefan Jančovič a dp. Pavel Bezák kaplan, ktorý dostojný pani veľmi krásne reči povedali v prospech Spolku Sv. Vojtecha, a tak sme zbožou pomocou dostali 50 nových členov... Veľkobyčianské jednateľstvo ma dvoch žijucich členov ktorý ešte jeho zakladateľmi boli, suto Biroš Štefan, a Moravčík Anton, ktorý vyše 43 rokov už podiele odebierajú.“
Zo Sielnice si na začiatky spolku spomínal jednateľ Juraj Daniel: „Prvý členovia unás u Sv. Voj. Spolku boly Ján Mojžiš a Ján Korenek ktorý sa do Spolku dali zapisat v roku 1891 ktorich zoznamil so spolkom v tedi v Banskej bistrice horlivý pracovnik za spolok dla mena mne neznami v tedajsi Bansk. bistricky p. kaplan... Neviem si ani predstavit ako to možno že v našej obci ktora je 800 duši počitajuca a čisto, uplne čisto katolicka za tak dlhy čas nemala duchovneho ktorý by bol veriacich so Spolkom obznámil, preca ale sema klíčit začalo asice o 15 rokov, do susednej farnosti Hajnik došiel pre spolok horlivi pracovnik ...farar Šandór, ktory ako starčok ešte aj dnes žije na odpočinku v Banskej bistrice, náš ľud chodieval knemu do Hajnik do prace a on aj pri prace viužil priležitosti soznamoval tichto robotnikov so spolkom dali sa zapisat druhy dvaja členovja asíce Jozef Švec a Juraj Mojžiš v roku 1906 tom. Ešte v tom istom roku bola farnosť naša tak šťastná že ked už nemala farára ktory by bol v prospech Spolku pracoval dostala učitela v osobe pana Pavla Machavý ktory našiel klúč otvoril zamknute srcia a klúc tento bola dobrá kat. tlač, tj. Spolok Sv. Vojtecha. Začal medzi mládežov lebo vedel že so starima sa vela zdolat neda moja osoba a bratia Sitarovci sme boli prvý v ktorich skriesil spiace slovenske povedomie, oboznamil nás so Slovenskyma Ludovima v tedi v Skalici vichazajucima novinami a so Sv. Vojteskim spolkom a mna ako 16 ročneho chlapca ustanovil tj vibral za jednatela, boli sme teda siedmi, starí členovja stiria, mi traja a ešte v ten rok sme ziskali novich piatich takže v konci roku sme už boli 12ti do 1914ho vistupil počet na 16 dalšiu našu prácu zarazila vojna... po vojne sme sa dožili troška lepšich časov aj v tejto veci dostali sme duchovneho otca v osobe Pana Karola Janečeka ktory sa vsemožne stara ako o duchovný tak aj o hmotny blahobyt svojich veriacich...“
Ukážka z albumu spolkových jednateľov
Členská základňa v zahraničí
Výrazná emigrácia Slovákov koncom 19. a začiatkom 20. storočia rozšírila počet členov spolku aj v zahraničí. Spolkové knihy a periodiká boli v minulosti spojením zahraničných Slovákov s ich domovinou a rodnou rečou. Pred rokom 1918 mal spolok v Amerike 2 000 členov a niekoľko ďalších sto inde v zahraničí. Najmä americkí Slováci výrazne finančne podporili spolok v medzivojnovom období. Spolok mal v roku 1929 členov nielen na americkom kontinente (Argentína, Kanada, Spojené štáty), ale aj v Austrálii, v Číne, africkej Rodézii (na dnešnom území Zambie), kde ako misionár pôsobil Jakub Longa. V Európe mal členov v Anglicku, Belgicku, Francúzsku, Holandsku, na území bývalej Juhoslávie (najmä v Chorvátsku), Taliansku. Významná členská základňa bola najmä v susedných krajinách Maďarsku a Poľsku.
Vývoj počtu členov
Pred prvým valným zhromaždením v septembri 1870 mal spolok 300 členov. V roku 1871 ich bolo už 1 668. V roku 1890 bolo spomedzi 236 jednateľov 211 z pospolitého ľudu, najmä roľníkov. Počet 10 000 členov dosiahol spolok na prelome 19. a 20. storočia. Začiatkom 20. storočia v čase silnejúcej maďarizácie tvorilo jeho členskú základňu viac ako 17 000 členov. Najvýznamnejšiu podporu mal vtedy spolok na Záhorí, v okolí Trnavy a na Orave. Do konca prvej svetovej vojny sa počet členov zvýšil na 30 000. Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československa priniesol spolku ešte väčší rozkvet. V roku 1920 bol zvolený nový výbor a vyhlásená bola obnova členstva. V 30. rokoch 20. storočia mal už viac ako 100 000 členov. Po druhej svetovej vojne bola členská základňa už dvojnásobná a stále narastala. V roku 1953 musel spolok svoju členskú základňu s maximálnym počtom členov vo svojej histórii (250 535 členov) rozpustiť. Fyzicky bola zničená aj kartotéka členského ústredia.
Kartotéka členov zničená v roku 1953
Obnova členskej základne
K obnove členstva prišlo znovu až po roku 1989. Naďalej ostalo členstvo rozdelené medzi zakladajúcich a riadnych členov. Zastaralý pojem jednateľstvo nahradil termín miestna skupina, v ktorej sú organizovaní viacerí členovia spolku a termín jednateľ bol nahradený vedúcim miestnej skupiny. Väčšina členstva je organizovaná v miestnych skupinách, no členom spolku sú i jednotlivci. Udelenie čestného členstva musí odsúhlasiť valné zhromaždenie.
Prvým členom v obnovenom členstve bol v roku 1990 Hadrián Radváni, trnavský historik a publicista, ktorý pracoval v spolkovej knižnici. Prvá miestna skupina vznikla vo Vištuku pod vedením miestneho kňaza Alexeja Izakoviča. Koncom marca 1990 mal spolok 2 180 členov, v júni toho istého roku už viac ako 51 000 členov. V roku 2002 dosiahla členská základňa svoj vrchol s 114 115 členmi.
Členská základňa a miestne skupiny dnes
Ku dňu 26. 01. 2024 má Spolok svätého Vojtecha 68 201 členov.
Mimoriadnu zásluhu na poskytovaní informácií o spolku a získavaní nových členov majú i dnes vedúci miestnych skupín. Títo sa stretávajú na valnom zhromaždení, ktoré sa zvoláva každé štyri roky.
| Mesto/obec | Vedúci miestnej skupiny | Počet členov |
| Prešov | Jakub Halčák | 557 |
| Rajec | Anna Mandáčková | 354 |
| Banská Bystrica | Anton Mihaľko | 336 |
| Lendak | Rímsko-katolícka farnosť Lendak | 302 |
| Zakamenné | Emília Úradníková | 248 |
Najväčšie miestne skupiny na Slovensku
Všetkým vedúcim miestnych skupín týmto patrí srdečné poďakovanie za ich prácu.
Podiely (podielovú knihu a kalendár Pútnik svätovojtešský) si členovia môžu vyberať aj v spolkových predajniach, kde sa rovnako môžu prihlásiť za člena spolku.
Momentálne má spolok svojich členov v Česku, Poľsku, Srbsku, Anglicku, Taliansku, Rakúsku, Kanade, Švédsku a Nemecku. Zahraničné miestne skupiny sú v Poľsku (Nowa Biała, Jurgów, Jabłonka) a Srbsku (Selenča).