08.11.2021
Za Miroslavom Cipárom
S veľkým zármutkom sme prijali správu o smrti akademického maliara, ilustrátora a grafika Miroslava Cipára, ktorý vo veku 86 rokov odišiel do večnosti v pondelok 8. novembra 2021 v Bratislave. Spolok svätého Vojtecha s ním intenzívne spolupracoval od roku 2014. Ilustroval preň diela svetovej literatúry ako Božská komédia, Faust, Citadela, Krížová cesta a Don Quijote, ktorého vydania sa majster, žiaľ, nedožil. Sme vďační, že krásou, ktorú tvoril ozdobil aj náš Spolok svätého Vojtecha.
Nech odpočíva v pokoji!
Miroslav Cipár sa narodil 8. januára 1935 na Semeteši (Vysoká nad Kysucou, okres Čadca). Najskôr vyštudoval slovenský jazyk a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, potom úspešne absolvoval grafiku a monumentálnu maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesorov Vincenta Hložníka a Petra Matejku.
Patril medzi najvšestrannejších a najuniverzálnejších slovenských výtvarníkov. Venoval sa maľbe, voľnej grafike, knižnej ilustrácii, dizajnu, monumentálnej aj značkovej tvorbe, bol autorom sôch, divadelných
výprav i kreslených filmov.
Okrem Slovenska samostatne vystavoval napríklad v Berlíne, Betleheme, Daytone, Havane, Kobe, Kolíne nad Rýnom, New Delhi, Osake, Paríži, Pekingu, Prahe, Tokiu či vo Washingtone.
V rokoch 1971 a 1972 pôsobil ako expert v indickom vydavateľstve Children´s Book Trust v New Delhi. Bol spoluzakladateľom Bienále ilustrácií Bratislava, Bienále animácie Bratislava, Bienále Danuvius či Trienále insitného umenia. Bol členom mnohých domácich i zahraničných porôt (IBA Lipsko, Bienále Brno, Andersenova cena, Bienále ilustrácií Bratislava, Shankar´s Art Competition a pod.).
Za svoju prácu získal množstvo domácich i zahraničných ocenení, napríklad zlatú (1989) a bronzovú medailu IBA Lipsko (1970, 1977, 1989), Cenu Ministerstva kultúry za Najkrajšiu knihu Slovenska (1975, 1979, 1994, 2011, 2018, 2019), Red Dot (2020), Cenu Ľudovíta Fullu (1979), Premio Grafico, Bologna (1978), Európsku cenu Univerzity v Padove (1977), zlatú medailu Bienále ilustrácií Bratislava (1973, 1977), Cenu primátora Bratislavy (2001), Rad Ľudovíta Štúra 1. triedy (2001), špeciálne poďakovanie primátora Bratislavy a uznanie za životný prínos v oblasti umenia a za umeleckú kultiváciu kultúrneho prostredia Bratislavy (2021). Jeho najvýznamnejším ocenením je Zlatý orol na Festivale najkrajších kníh sveta v Nice (1972).
O jeho tvorbe vyšli viaceré rozsiahle monografie, naposledy CIPÁR & LOGO. ET… C od Vladislava Rostoku v roku 2020. Jeho osobný i tvorivý život približuje kniha rozhovorov novinárky Martiny Grochálovej Počmáraný život (2013). Pre vydavateľstvo Spolok svätého Vojtecha, s ktorým intenzívne spolupracoval, ilustroval naposledy Dona Quijota, ktorého vydania sa, žiaľ, nedožil.
Miroslav Cipár do posledných chvíľ aktívne tvoril. S manželkou Vilmou žil v Bratislave, mal dve deti, štyri vnúčatá a dve pravnúčatá.
Zomrel 8. novembra 2021 v Bratislave.
Patril medzi najvšestrannejších a najuniverzálnejších slovenských výtvarníkov. Venoval sa maľbe, voľnej grafike, knižnej ilustrácii, dizajnu, monumentálnej aj značkovej tvorbe, bol autorom sôch, divadelných
výprav i kreslených filmov.
Okrem Slovenska samostatne vystavoval napríklad v Berlíne, Betleheme, Daytone, Havane, Kobe, Kolíne nad Rýnom, New Delhi, Osake, Paríži, Pekingu, Prahe, Tokiu či vo Washingtone.
V rokoch 1971 a 1972 pôsobil ako expert v indickom vydavateľstve Children´s Book Trust v New Delhi. Bol spoluzakladateľom Bienále ilustrácií Bratislava, Bienále animácie Bratislava, Bienále Danuvius či Trienále insitného umenia. Bol členom mnohých domácich i zahraničných porôt (IBA Lipsko, Bienále Brno, Andersenova cena, Bienále ilustrácií Bratislava, Shankar´s Art Competition a pod.).
Za svoju prácu získal množstvo domácich i zahraničných ocenení, napríklad zlatú (1989) a bronzovú medailu IBA Lipsko (1970, 1977, 1989), Cenu Ministerstva kultúry za Najkrajšiu knihu Slovenska (1975, 1979, 1994, 2011, 2018, 2019), Red Dot (2020), Cenu Ľudovíta Fullu (1979), Premio Grafico, Bologna (1978), Európsku cenu Univerzity v Padove (1977), zlatú medailu Bienále ilustrácií Bratislava (1973, 1977), Cenu primátora Bratislavy (2001), Rad Ľudovíta Štúra 1. triedy (2001), špeciálne poďakovanie primátora Bratislavy a uznanie za životný prínos v oblasti umenia a za umeleckú kultiváciu kultúrneho prostredia Bratislavy (2021). Jeho najvýznamnejším ocenením je Zlatý orol na Festivale najkrajších kníh sveta v Nice (1972).
O jeho tvorbe vyšli viaceré rozsiahle monografie, naposledy CIPÁR & LOGO. ET… C od Vladislava Rostoku v roku 2020. Jeho osobný i tvorivý život približuje kniha rozhovorov novinárky Martiny Grochálovej Počmáraný život (2013). Pre vydavateľstvo Spolok svätého Vojtecha, s ktorým intenzívne spolupracoval, ilustroval naposledy Dona Quijota, ktorého vydania sa, žiaľ, nedožil.
Miroslav Cipár do posledných chvíľ aktívne tvoril. S manželkou Vilmou žil v Bratislave, mal dve deti, štyri vnúčatá a dve pravnúčatá.
Zomrel 8. novembra 2021 v Bratislave.